Vianočné trhy v Budapešti určite stoja za to. My s priateľom sme si z toho spravili rovno víkendový romantický pobyt. Veď napokon dá sa to celkom dobre zvládnuť aj bez veľkého tlaku na naše peňaženky. Z hlavnej stanice sa za necelé 3 hodinky dostanete do centra hlavného mesta Maďarországu iba za 17,50 (otvorený spiatočný lístok) a ubytovanie sa dá zohnať za +- 20 eur pre dvoch.
Môj prvotný pocit i napriek mrznúcej zime bol nad očakávania. Už keď sme vystúpili zo stanice som vedela, že sa mi tu bude páčiť. Mesto mi pripomínalo Prahu a kusok Bratislavy dokopy. Neskazené presklenou budovou jednej z Bánk v našom hlavnom meste. Plus ľahká orientácia, to je niečo pre mňa. Ale k trhom. Stánky sú vážne všude kam se podíváš. Obsahom sa viacmenej podobajú tým našim Bratislavským. Všade majú to isté. Guláš v chlebe, klobása v rožku, kuracie mäsko a trdelníky. Z vymenovaného sme si vybrali gulášovú polievku a teda neviem, či sme mali takú smolu, ale môžem povedať, že som si na nej vôbec nepochutila. Ale veď nakoniec kvôli chuti sme tam neboli. Ostatné nejediace stánky sa venovali hrnčekom, čiapkam, cukríkom a iným facinám, ktoré sa dali skoro všade platiť eurami.
Atmosféra v meste bola skvelá. Hlavne večer. Nemali sme potuchy, akým smerom sa uberáme, avšak vždy sme sa nejakým spôsobom dostali k nejakým ďalším stánkom na inom námestí alebo v uličkách. Večer všetko krásne svietilo a objavili sme i laserovú šou.
Keby som to mala porovnať s našou Bratislavou, je to 1:1. Naše sú pre mňa výnimočné, ale bude to asi tým, že sú vždy miestom, kde sa stretávam s kamarátmi, sú maličké a útulné. V čom ale rozhodne vedieme, je víno a punč. Aký si len zmyslíš. Víno slivkové, ríbezľové, vanilkový, bazový, pomarančový a neviemešteaký punč. Viem, že ide skôr o marketing a najlepší je obyčajný dobrý svařák, ale rozhodne je to aspoň zaujímavé pre niekoho, kto má rád rozmanitosť chutí. V Budapešti sme si nemali veľmi z čoho vybrať. Až ku koncu sme objavili jahodové a čučoriedkové víno, ale tiež sme mu veľmi neprišli na meno.
Svoje čaro mala určite prechádzka po nábreží Dunaja a výhľad na budovu parlamentu, ktorá je fakt veľkolepá. Sem-tam sme uvideli vysvietenú električku vianočnými svetielkami.
Počas nedele sme san rozhodovali medzi Tropikáriom a kúpeľmi a vyhralo to známe akvárium, kam robia zájazdy i naše cestovky. Bola som zvedavá na ten zázrak. Najväčšie stredoeurópske morské akvárium. Od mesta to bolo necelú hodinu, ale budiš. Akvárko sa nachádzalo v obchodnom dome Campona a fakt som bola rada, že som sem nikdy nešla cielene. Videli sme žralokov a nejakú tú rybku, ale netrvalo dlho a už sme boli v ošiali nákupnej vianočnej horúčke v obchoďáku.
Dúfame, že a sem dostaneme. Tentokrát sa určite chceme dostať do kúpeľov a samozrejme pozrieť si romantickú Pešť ešte raz a bez zimných kabátov.